Obec Trenčianska Teplá známa aj pod prívlastkom "Perla Považia" leží na strednom Považí. Spolu s miestnymi časťami Dobrá a Prílesom sa nachádza v juhovýchodnej časti Ilavskej kotliny na výbežkoch Strážovských vrchov, v mieste, kde z pohoria rozsiahlou zníženinou vyteká potok Teplička. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1355.

Obec, ktorú z jednej strany lemujú lesy Strážovských vrchov a z druhej strany rieka Váh, susedí s Trenčianskymi Teplicami, Novou Dubnicou, Dubnicou nad Váhom, Kľúčovým, Skalkou nad Váhom a Opatovou nad Váhom, ktorá je dnes súčasťou Trenčína. Stredom obce tečie potok Teplička a vlieva sa do rieky Váh. Krásne prostredie pri vode a lesoch je ako stvorené pre oddych.

Po postavení železničnej stanice v roku 1883 sa vďaka dobrej geografickej polohe stala významným železničným uzlom. Vedie tu hlavná železničná trať Bratislava – Žilina s odbočkou na Lednické Rovne a Moravu.

Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, no na prelome storočia sa tu začal rozvíjať priemysel. Dominantné postavenie má cukrovar. Základný kameň pre jeho výstavbu bol položený 28. septembra 1900 a o rok neskôr - 1. októbra 1901 bol odovzdaný do prevádzky.

V roku 1913 sa k obci pričlenila miestna časť Príles (najstaršia písomná zmienka o obci je v listine z roku 1351) a v roku 1971 aj miestna časť Dobrá (prvá písomná zmienka v známej zoborskej listine z roku 1113). Zatiaľ čo v roku 1877 bolo v Dobrej 272 obyvateľov a 47 domov v ktorých bývalo 39 sedliakov, 1 stolár, 1 mlynár, 1 hostinský a 5 rodín s kopaničiarskou pôdou, v roku 1945 mala Dobrá už 586 obyvateľov a 102 domov a v priebehu 60-tych rokov klesol počet obyvateľov zo 740 na 735.

V obci uzrelo svetlo sveta mnoho významných ľudí, ktorí sú roztrúsení po Slovensku a zahraničí. Prišli sem nie len za prácou, ale aj za krásnymi krojmi. Patrili sem maliari veľkého mena Josef Mánes, Mikoláš Aleš, Joža Úprka a František Podolay. Typické osoby v kroji i krásu krajiny na svojich plátnách zachytili rodáci Štefan Straka a Ján Šandora. K ďalším významným osobnostiam patria pedagóg Alojz Chudobický, náboženský spisovateľ a učiteľ Juraj Láni, hydromechanik a strojný inžinier Juraj Ferényi a ďalší. V obci pôsobili aj ľudový lekár a liečiteľ František Madva, či významná slovenská astronómka Ľudmila Pajdušáková.

Archeologické nálezy:

Žiarový hrob z doby bronzovej nájdený v roku 1936 pri stavbe rodinného domu F. Paštinského.
 Popolnica v hrobe lužickej kultúry - dvojkonická nádoba z piesčitej hliny, bronzová ihlica, bronzová britva zvláštneho tvaru, chránič hrotu ihlice, špirálovité rúrky
a tenký pliešok. Nálezy keramiky, zlomky väčších i menších nádob z tohto hrobu sú uložené v Trenčianskom múzeu.
 V Podhradišti sa našli početné úlomky keramiky datované do 9 - 10. storočia nášho letopočtu, zbierané od roku 1951, ktoré sú uložené v Trenčianskom múzeu.
 Vzácnym archeologickým nálezom z veľkomoravského obdobia je vojenská železná ostroha z lokality Čertova skala.
 Na neďalekom vrchu Čvirigovec, v lokalite „Nad družstevnou tehelňou“ sa okrem keramiky našli aj jemné spony, retiazky a drobné ozdoby.
 Na slovanské obdobie poukazuje ľudská kostra s nádobou, zlomkami pravdepodobne ďalšej rozbitej nádoby a skleneným koráľom, ktorú sa podarilo archeológom objaviť v roku 1960 pri kopaní domu J. Bajčíka.
 Na mieste hostinca Légia bola v roku 1965 nájdená bronzová ihlica o dĺžke 21 cm.

Teplanský kroj:

Vďaka prekrásnym mužským a ženským krojom patriacim k najkrajším na Slovensku je Trenčianska Teplá významnou národopisnou lokalitou. Charakteristická je pestrofarebná výšivka na rukávcoch a zástere. Geometrické ornamenty spolu s kvetinovými a živočíšnymi motívmi páva, kohúta, vtáka, patria medzi najpôsobivejšie a sú vrcholom slovenského výšivkárskeho umenia. Teplanské ženy sa svojim krojom pýšia dodnes. Tradície obce zachová Folklórny súbor TEPLANKA a Dychová hudba DOBRANKA.

  

 Tipy na voľný čas:

Trenčianska Teplá ponúka širokú škálu možností na zmysluplné trávenie voľného času. Pri prehliadke obce môžete navštíviť rímskokatolícky kostol svätého Matúša postavený v barokovom slohu v roku 1733 na starších základoch. V miestnej časť Príles Vás upúta zvonica pochádzajúcu pravdepodobne z čias rekatolizácie so zvonom datovaným rokom 1660. Z kaplnky umiestnenej v kaštieli zostali vo fragmente pôvodnej stavby len múry s gotickým oknom. Pri hlavnej ceste do Dubnice, kde ešte pred II. svetovou vojnou stála socha svätého Floriána, je dnes umiestnený kríž (Božie muky). Na starobylosť miestnej časti Dobrá, staršej ako Trenčianska Teplá, na návrší pri hlavnej ceste dodnes poukazuje kostol svätého Kríža so starou zvonicou.

V obci sa každoročne koná aj viacero kultúrnych podujatí ako napríklad Fašiangy, Oslobodenie obce, Deň športu, Teplanské hodové slávnosti, Vítanie Mikuláša a ďalšie.

Priaznivci cykloturistiky a turistiky si môžu vybrať z viacerých cykloturistických a turistických trás do blízkeho i vzdialenejšieho okolia Trenčianskej Teplej.

 


TURISTICKÉ TRASY V OKOLÍ TRENČIANSKEJ TEPLEJ
zelena Trenčianska Teplá - Petrovské Lúky (9,1 km, 3:05 hod.)
Po km 5,0 križuje zelena Trenčianske Teplice - Opatová (8,6 km).
Po km 6,7 križuje Medzinárodnú diaľkovú turistickú trasu E8 (zelena).
Z Petrovských Lúk vedie zelena 
Chata Homôlka - Chata pod Ostrým vrchom (30 km).

 


CYKLOTRASY V OKOLÍ TRENČIANSKEJ TEPLEJ
Važská cyklomagistrála Trenčín - Považská Bystrica 56 km; červená trasa
Trenčianska Teplá - Homôlka 15 km; zelená trasa
Trenčianska Teplá - Bolešov 22 km; modrá trasa
Trenčianska Teplá - Nová Dubnica 2,5 km; žltá trasa

 

Pri príležitosti diecéznej púte k svätému Jachymovi a Anne sa každoročne koncom júla môžete odviesť historickým motorovým vlakom Spoločnosti Považskej dráhy Žilina po železničnej trati Nemšová - Lednické Rovne na ktorej je už viac ako desaťročie pravidelná osobná doprava zastavená. Vláčik motoráčik vyráža zo železničnej stanice v Trenčianskej Teplej.

 

» MAPA OBCE TRENČIANSKA TEPLÁ «

 

Go to top