Najbližšia plánovaná jazda je 31.3.2024 – „Veľkonočná električka“     PRAVIDELNÁ LETNÁ VÍKENDOVÁ PREVÁDZKA 2024 ZAČÍNA DŇOM 1.5.2024 A KONČÍ 1.9.2024. SPOJE NÁJDETE V CESTOVNOM PORIADKU  ŽSR A VO VŠETKÝCH VYHĽADÁVAČOCH SPOJENIA TAK, AKO PRI BEŽNOM VYHĽADÁVANÍ VLAKOV A AUTOBUSOV. 

História trate


História trate

Zmyslom vybudovania miestnej elektrickej železnice Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice bolo naplnenie potreby vytvorenia dostatočne kapacitného a výkonného dopravného prostriedku, zabezpečujúceho dopravu cestujúcich, najmä návštevníkov kúpeľov, medzi železničnou stanicou Trenčianska Teplá, ležiacou na medzičasom vybudovanej Považskej železnici a Trenčianskymi Teplicami, kde boli do tohto času využívané poštové dostavníky a konské omnibusy.

Keď sa v roku 1842 zriadil v Trenčianskych Tepliciach poštový úrad, získali tieto kúpele dobré spojenie s celou Európou. Poštové dostavníky sem jazdili z Uherského Hradišťa (cesta trvala vyše 11 hodín) za 5 zlatých a 70 grajciarov rakúskej meny, z Trenčína za 75 grajciarov a zo Žiliny za 8 – 9 grajciarov. Vozy s kapacitou 6 cestujúcich boli žlté, nalakované a ťahané tromi koňmi. Romantiku cestovania dopĺňal postilionský pochod kočiša v tmavomodrej rovnošate s oranžovým lemovaním na rukávoch a čiapke, pričom rovnakú uniformu nosil aj sprievodca. Od roku 1878 zabezpečovali spojenie Trenčína s Trenčianskymi Teplicami omnibusy, ktoré počas leta premávali 2 – 3x denne a jedna jazda stála 80 grajciarov. V zmluve z roku 1889 sa podnikatelia R. Huber a K. Fiala zaväzujú zriadiť medzi stanicou štátnej dráhy v Teplej a kúpeľnou obcou Trenčianske Teplice pravidelnú premávku ku každému vlaku, ktorý zastavoval v Teplej vo dne i v noci tak, aby načas odviezli kúpeľných hostí, resp. priviezli ich na stanicu. Podľa zmluvy museli byť omnibusy úhľadné a čisté a aj keď nie nové, tak na začiatku každej sezóny čerstvo nalakované a elegantné. V noci musel byť každý koč osvetlený. Konské záprahy museli byť v dobrom stave, aby bolo cestovanie bezpečné a rýchle. Omnibusy mohli stáť iba pred kaštieľom (budova s nádvorím a bazénmi P II a P III) a jedna jazda stála 40 grajciarov. V prípade väčšieho počtu hostí bol každý podnikateľ povinný pristaviť náhradné koče. Za dodržiavanie tejto zmluvy bol zodpovedný inšpektor omnibusovej dopravy v Trenčianskej Teplej i Trenčianskych Tepliciach podriadený riaditeľstvu kúpeľov. V roku 1907 bolo v Trenčianskych Tepliciach až 18 podnikateľov a niektorí z nich vlastnili až 6 kočov. 

Prvé konkrétne plány na výstavbu železničnej trate pochádzajú už z roku 1886 kedy „Obecné zastupiteľstvo v Trenčianskych Tepliciach uznáva, že železničné spojenie medzi kúpeľnou obcou a Teplou by slúžilo k pozdvihnutiu kúpeľov a v nádeji týchto bezosporných predmostí sa jednoznačne uznáša, aby v záujme úspechu podniku, zabezpečil obecný úrad akciu podniku vo výške 5 000 forintov a nariaďuje, aby obec zaplatila tento obnos do železničnej pokladnice so splátkou ma 10 rokov…“ Pôžička bola schválená Župným úradom v Trenčíne 20. októbra 1886, no rozhodujúcim krokom pre realizáciu elektrickej železnice z Trenčianskej Teplej do Trenčianskych Teplíc sa stala ponuka Ing. Edmunda Bleiera z Trenčína z roku 1907 vybudovať v spomenutej trase elektrickú železnicu s rozchodom 760 mm za pomerne priaznivú cenu 44 000 Korún. Dňa 4. júna 1907 kúpeľná obec túto cenovo zaujímavú ponuku prijala. Výstavba železnice sa začala začiatkom roka 1908 a 12. decembra toho istého roku bola založená akciová spoločnosť Hölak – Trencséntepliczi helyi érdekü villamos vasut r.t. (Teplá – Trenčianskoteplická miestna vicinálna elektrická železnica a.s.) so sídlom v Trenčíne (neskôr sa ukázalo, že hlavné sídlo spoločnosti je v Budapešti). Dátum začatia prevádzky sa v prameňoch uvádza rozdielne. Akciová spoločnosť uvádza dátum 27. jún 1909, Ministerstvo obchodu 27. júl 1909. Trenčianske noviny Vágvolgyi Lap informujú, že zahájenie pravidelnej prevádzky na železnici sa začalo 27. júna 1909 o 9-tej hodine dopoludnia. V auguste nasledujúceho roka spoločnosť vstúpila do spolku nemeckých železničných správ Verein Deutschen Einsenbahn Verwaltungen, ktorý sa zameriaval na normalizáciu a vydávanie cestovných poriadkov a do prevádzky železníc priamo nezasahoval.

Dobový pohľad na železničnú stanicu Trenčianska Teplá (predtým Teplá-Trenčianske Teplice)

Prevádzku na trati zabezpečovali najskôr Uhorské kráľovské štátne železnice a po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 Československé štátne dráhy, a to vždy na účet vlastníka. Po uzavretí zmluvy s poštovým úradom sa zaistila preprava zásielok smerujúca do / z poštového úradu v Trenčianskych Tepliciach, čo pre železnicu znamenalo stály finančný príjem.

Nenápadná jednokoľajná trať odbočovala od Považskej železnice v priestore medzi nákladiskom a železničiarskymi domami železničnej stanice Trenčianska Teplá vtedy nazývanej Hölak Trenczénteplicz (Teplá-Trenčianske Teplice) kde sa nachádzalo prekladisko z normálnorozchodnej železnice, dvojkoľajná výhybňa pre otáčanie súprav a nástupište pri staničnej budove. Odtiaľ pokračovala úrovňovovým križovaním štátnej cesty, vedúcej do kúpeľov. V km 0,58 z trate odbočovala ďalej sa rozvetvujúca koľaj vedúca do pôvodnej vozovne vybavenej dvoma prehliadkovými kanálmi, pričom tretia odstavná koľaj viedla rovnobežne s remízou.

Pohľad na staré depo TREŽ v 80. rokoch minulého storočia

Trať oblúkom odbočila od stanice, primkla sa k potoku Teplička a po jeho brehu prechádzalo obcou smerom na Trenčianske Teplice. Za obcou sa od potoku vzdialila a pokračovala v poliach súbežne s vtedajšou nespevnenou cestou. V km 3,090 bola situovaná dvojkoľajná výhybňa Kaňová pre križovanie súprav.

Pôvodný motorový vozeň na výhybni Kaňová

Za ňou už trať tesne sledovala štátnu cestu a v Trenčianskych Tepliciach viedla ulicami až k centru kúpeľov. Keďže v kúpeľoch nebolo miesto pre vybudovanie ucelenej stanice s dopravnými koľajami, odstavnými koľajami, nákladiskom a dráhovými kanceláriami, vznikla hneď za mostom nad riekou Teplička samostatná stanica Trenscénteplicz község (Trenčianske Teplice obec) s odbočnou koľajou ku skladisku a budovou dopravnej kancelárie. Odtiaľ trať pokračovala po brehu potoka poza dnes už neexistujúci hotel Garni za ktorým nasledovala dvojkoľajná výhybňa pre otáčanie súprav. Za výhybňou koľaj pokračovala poza novopostavený hotel Grand až k slepému zakončeniu pri nástupišti s čakárňou pre cestujúcich na zastávke Trenscénteplicz fürdö (Trenčianske Teplice kúpele) na mieste dnešnej prístupovej cesty.

Motorový vozeň na stanici v Trenčianskych Tepliciach

V zastavaných miestach kúpeľov stavitelia železnice viedli jej trasu v oblúkoch s polomermi 40 až 50 m. Najväčšie stúpanie na trati predstavovalo 15 ‰.

Na trati, ktorá mala v pôvodnej podobe celkovú stavebnú dĺžku 5,936 km, bol vybudovaný jeden železobetónový
most dlhý 14 m, 16 priepustov, 1 stanica, 2 zastávky, 1 strážne stanovisko a 44 úrovňových priecestí.

Medzimestská elektrická železnica Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice od počiatku pripomínala svojimi parametrami skôr električkovú prevádzku známu z niektorého z našich miest. Trať bola elektrifikovaná pôvodne jednosmerným systémom s napätím 750 V s obyčajným nekompenzovaným trakčným vedením, upevneným na drevených stožiaroch, dochovaných až do súčasnosti. Striedavý prúd s napätím 5 000 V dodávala do meniarne v Trenčianskej Teplej parná elektráreň v Trenčianskych Tepliciach.

Prvými vozňami na trati boli 3 elektrické osobné vozne s oddeleniami prvej a tretej triedy, 2 prívesné vozne s poštovým oddielom a oddielom pre cestujúcich tretej triedy, 1 zatvorený a 1 otvorený vysokostenný nákladný vozeň značky HTV dodané firmou Magyar Waggon és Gépkyár r.t. Györ. V roku 1911 budapeštianska vagónka Ganz pre potreby železnice vyrobila nákladný elektrický vozeň použiteľný k preprave kusových zásielok, prepravu batožín i cestujúcich a 1 otvorený vozeň použiteľný za pekného počasia, ktoré dodala budapeštianska firma Égyesülz Villámossági és Gépgyár r.t..

Motorový vozeň M 24.001 z roku 1909

Začiatkom júna 1915 požiadala drážna spoločnosť uhorské ministerstvo obchodu o povolenie zriadenia novej zastávky v priestoroch výhybne Kaňová nazvanú Arpádmagaslat (Arpádova výšina). Ministerstvo udelilo povolenie 29. júla 1915 s tým, že drážna spoločnosť ma zvážiť použitie existujúceho strážneho domčeka pre zriadenie čakárne.

Kvôli vzrastajúcim potrebám prepravného uzla Trenčianska Teplá, tu ČSD začiatkom 20. rokov minulého storočia postavili novú budovu skladiska obilia. Preložením konca koľaje elektrickej železnice došlo k skráteniu trate o 77 metrov. Kilometrické údaje však neboli posunuté a zatiaľ čo sa km 0,0 nachádzal mimo koľajovú sieť, koľaje začínali až v km 0,7.

Prevádzka na železnici postupne narastala. Počas prepravných špičiek vlaky nestačili odviesť všetkých cestujúcich, ktorí často museli čakať na nasledujúci vlak. Cestovný poriadok uvádzal v letnej sezóne 14 a mimo sezónu 11 párov osobných vlakov, ktoré po celý rok mohla zabezpečovať jediná súprava. Posilové spoje jazdili podľa potreby mimo cestovného poriadku a pre križovanie súprav využívali výhybňu Kaňová. 

Po zavedení zjednodušenej dopravy v roku 1926 došlo k zrušeniu staničného úradu v Trenčianskych Tepliciach a stanica bola obsadená iba komerčným agentom. Pôvodná stanica „Teplá – Trenčianske Teplice“ dostala k 1. máju nový názov „Trenčianska Teplá“.

Počas zjazdu československých legionárov, ktorý sa konal 8. augusta 1926 v Trenčianskych Tepliciach jazdili elektrické vlaky v špičke každých 10 minút bez ohľadu na cestovný poriadok. Počas tohto dňa bolo vypravených 52 vlakov, odbavilo sa 5 000 cestujúcich a všetko sa obišlo bez nehody.

V tomto období sa v Trenčianskych Tepliciach blízko seba nachádzali hneď tri stanice a zastávky a to „Trenčianske Teplice zastávka“ situovaná pri cestnom moste nad riekou Teplička, „Trenčianske Teplice obec“ (neskôr Trenčianske Teplice) v miestach dopravnej kancelárie a nákladiska a „Trenčianske Teplice kúpele“ nachádzajúca sa v stiesnenom priestore medzi hotelom a brehom potoka na konci koľaje v kúpeľoch. V súvislosti s rozvojom kúpeľnej zástavby a nárastom cestujúcich však toto rozloženie prestalo vyhovovať. Trať v Trenčianskych Tepliciach sa preto skrátila o 43 metrov a ukončila v parku, kde sa v septembri 1927 dokončila výstavba novej priestrannej čakárne pre cestujúcich. Zastávka pri moste sa v roku 1928 presunula na okraj obce pod vyhliadkovú skalu, kde sa nachádza dodnes. V minulosti sa tu nachádzala pôvodná malá drevená čakáreň, ktorá sem bola presunutá zo starého zakončenia trate v Trenčianskych Tepliciach.

Motorový vozeň na pôvodnej stanici Trenčianske Teplice kúpele

V čase vznikajúcej autobusovej konkurencie sa ČSD 4. apríla 1928 rozhodli zaviesť vlastnú súbežnú autobusovú linku premávajúcu na dvoch trasách so zastávkami Trenčianske Teplice kúpele, Trenčianske Teplice (župné sanatórium), Trenčianska Teplá – most, Opatová, Trenčín – námestie na prvej trase, resp. Trenčianske Teplice kúpele, Trenčianske Teplice (župné sanatórium), Trenčianska Teplá – most a Trenčianska Teplá – nádražie na druhej trase. Pre dopravu cestujúcich boli k dispozícii dva autobusy deponované v depe v Trenčianskej Teplej a v garáži pri objekte „Republika“ v Trenčianskych Tepliciach. Zavedením autobusov, ČSD vytlačili konkurenciu, no po porovnaní nákladov na autobus a električku prišli začiatkom 30. rokov s prvou úvahou o zrušení železnice.

O tom, že návštevnosť trenčiansko teplických kúpeľov neustále rástla, svedčí skutočnosť, že napríklad podľa cestovného poriadku z roku 1936 zabezpečovalo prevádzku v letnom období až 23 párov vlakov. Cestovný čas predstavoval cca 20 minút. Cestovný lístok po celej trase stál 1,80 Korún. No aj napriek tomu v roku 1937 hrozilo zrušenie železnice pre zlý technický stav trate. Zástupcom kúpeľov i miestnych samospráv sa však tento zámer podarilo zvrátiť a dosiahli prísľub, že sa železničná trať bude rekonštruovať.

V roku 1937 ČSD na železnicu presunuli dva najmodernejšie úzkorozchodné vozne z tratí na Podkarpatskej Rusi vyrobených v roku 1927. Problémy s prepravnou kapacitou tak boli vyriešené a súpravy sa mohli bežne zostavovať s jedného motorového a dvoch, alebo troch prívesných vozňov. Z bezpečnostných dôvodov pri križovaní vlakových súprav sa preto pristúpilo k predĺženiu výhybne Kaňová o 16 m ďalej smerom k Trenčianskym Tepliciam.

V období druhej svetovej vojny bola železnica modernizovaná a modernizácii sa nevyhla ani meniareň. V roku 1942 sa po modernizácii meniarne zvýšilo napätie zo 750 na 950 V. V súvislosti s celkovou modernizáciou došlo aj k skráteniu trate. Pôvodná koncová stanica v Trenčianskych Tepliciach bola zrušená a na novom mieste, na mieste bývalej zastávky Trenčianske Teplice – kúpele, ležiacej bližšie k začiatku trati, bola vybudovaná nová výpravná budova, ktorá sa tu odovzdala do užívania dňa 26. júla 1941 čím došlo k skráteniu trate o ďalších 40 metrov. Dokončovacie práce na úprave okolia stanice pokračovali až do 21. mája 1945 kedy boli v kúpeľoch ukončené úpravy komunikácií. Nová stanica bola navrhnutá tak, aby sa mohli k nástupištiam pristaviť až 3 súpravy naraz – dve na krytých nástupištiach a tretia na odstavnej koľaji pri pomocnom nástupišti.

Mapa stanice Trenčianske Teplice – 40. roky 20. storočia

V roku 1950 spoločnosť „Miestna úzkorozchodná elektrická železnica Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice“ zanikla. Začiatok 50. rokov sa potom podpísal na súčasnom vzhľadu trate. V roku 1951 dodala vagónka Tatra Studentka-Butovice n.p. 3 elektrické a 1 prívesný vozeň. V súvislosti modernizáciou vozidlového parku došlo v roku 1952 v Trenčianskej Teplej aj k výstavbe nového depa. Pôvodné rušňové depo, slúžiace elektrickej železnici, bolo vybudované v Trenčianskej Teplej v roku 1909. Budova súčasného depa s meniarňou, ktorá dodávala až do neskoršej rekonštrukcie trati do trakčného vedenia jednosmerné napätie 950 V, bola vybudovaná v roku 1953. Neskôr, v roku 1960, bolo v tejto stanici prebudované ukončenie trati, čo viedlo k zrušeniu a likvidácii manipulačnej koľaje umožňujúcej prekládku tovaru na normálne rozchodnú trať ČSD. Tým zaniklo asi 400 m trate s pôvodnou koncovou výhybňou na ulici oproti staničnej budove včítane koľajovej prípojky k prekladisku tovaru. Zmenili sa tak kilometrické polohy jednotlivých objektov na trati.

Do roku 1953 bola doprava na trati riadená Dopravným predpisom pre zjednodušenú dopravu D9. V roku 1953 vyšlo nariadenie Ministerstva dopravy podľa ktorého musela byť doprava riadená podľa Dopravného predpisu D2, ktorý nariaďoval, aby boli všetky stanice na trati obsadené. Od 17. mája 1953 preto bola železničná stanica v Trenčianskych Tepliciach obsadená výpravcom. Nová organizácia dopravy sa však neosvedčila a už od 23. mája 1953 bola doprava na trati opätovne riadená podľa Dopravného predpisu D9.

Motorové vozne v novom električkovom depe

V roku 1964 bola v Trenčianskych Tepliciach vybudovaná nákladom 500 000 Kčs nová prevádzková budova (slúži dodnes) a o rok neskôr vzniklá pri nástupišti elektrickej železnice v Trenčianskej Teplej nová výpravná budova úzkorozchodnej železnice tvoriaca zázemie a príručný sklad pre pracovníkov železnice. V km 4,283 vznikla prvého mája 1966 nová zastávka „Trenčianske Teplice sídlisko“.

Elektrický vozeň EMU 46.0 na stanici v Trenčianskej Teplej

Všetkými uvedenými úpravami v priebehu rokov dochádzalo k postupnému skracovaniu trate (v Trenčianskej Teplej asi o 400 m a v Trenčianskych Tepliciach asi o 100 m), preto jej celková dĺžka v súčasnosti predstavuje iba 5,427 km. V roku 1971 sa zrealizovala čiastočná rekonštrukcia trate a bol vypracovaný posudok podľa ktorého bola železnica hodnotená ako neefektívna a ČSD sa jej chceli zbaviť. Z tohto obdobia pochádza návrh na zrušenie železnice, alebo jej prestavbu na rozchod 1 000 mm spoločný s Tatranskými elektrickými železnicami. Zaujímavosťou je, že Správa východnej dráhy, ktorá zrušenie železnice navrhovala, prestavbu na rozchod 1 000 mm odmietla a železnicu navrhovala nahradiť trolejbusmi.

Záujem o prepravu po železnici neutíchal a počet spojov postupne narastal na 25 párov v sezóne a 21 párov mimo sezónu. Pokiaľ sa vlaky nekrižovali, jazdná doba trvala 17 minút dole a 18 hore, pri križovaní vlakov bola jazdná doba predĺžená na 22 minút smerom dole a 20 smerom hore. Obratové časy v konečných staniciach boli veľmi krátke. Pri menej frekventovaných spojoch so samostatným elektrickým vozňom bol obratový čas 3 minúty, ktorý bol pri ostatných spojoch predĺžený na 6 minút.

V 80. rokoch došlo k rekonštrukcii motorových vozňov, prestavbe vlečných vozňov na vozne riadiace a opäť sa začalo uvažovať nad prestavbou trate na rozchod 1 000, alebo 1 435 mm. Križovanie vo výhybni Kaňová sa v roku 1981 prestalo používať a v súvislosti s neskorším poklesom záujmu o prepravu na železničke bol z úsporných dôvodov grafikon zostrojený iba pre jediný elektrický motorový vozeň. Vedľajšia koľaj vo výhybni bola odstránená v roku 1995, no od 25. júla 2007 tu vznikla nová zastávka „Kaňová“ s charakterom na znamenie.

Električková súprava 411 + 911 v Trenčianskych Tepliciach

Trať elektrickej železnice križuje štátnu cestu európskeho významu E 16 a nechránené železničné priecestia boli a aj zostali jedným z jej problémov. S rozvojom motorizmu pribúdalo nešťastí. I keď sa v roku 1997 cestná premávka čiastočne odklonila na novú diaľnicu, stále sa hľadá riešenie, ako znížiť nehodovosť na tomto úseku.

Po prestavbách výzbrojí vozidiel bolo napätie v troleji zmenené na 600 V, čím sa trenčiansko teplická električka priblížila ešte viac k mestským prevádzkam.

Posledná obnova trate bola vykonaná v roku 1966, pričom časť použitého materiálu pochádzala ešte z roku 1928. Pôvodný železničný zvršok tvoril koľajový materiál, predstavovaný oceľovými širokopätnými koľajnicami profilu „Xa“ na drevených podvaloch. Pretože trať vedie na veľkom úseku súbežne s cestou druhej triedy, posypové materiály z nej dlhodobo znečisťovali železničné lôžko a zapríčinili spolu so zvýšeným zavodnením koľaje predčasné starnutie podvalov. Bežnou údržbou nebolo možné uvedené nedostatky odstrániť a tak došlo vzhľadom na nevyhovujúci stav trate od 7. marca roku 2000 k prerušeniu dopravy na železnici. Na obnovenie bezpečnej prevádzky bola potrebná kompletná rekonštrukcia železničného zvršku, ku ktorej sa po jednaniach pristúpilo. Počas vykonávania rekonštrukčných prác sa doprava cestujúcich do kúpeľného mestečka zabezpečovala autobusmi. Samotná oprava trate sa začala 26. júna 2000 a vykonávali ju príslušníci Železničného vojska.

Pri rekonštrukcii trate boli použité koľajnice typu „S 49,“ uložené na drevených podvaloch. Rekonštrukčné práce prebiehali do 20. septembra 2000, kedy bola prevádzka na elektrickej železnici obnovená a súčasne s platnosťou druhej zmeny cestovného poriadku došlo k skráteniu jazdného času z pôvodných 25 na terajších 18 minút.

Desiateho decembra 2011 došlo po 102 rokoch k zastaveniu pravidelnej osobnej dopravy v réžii Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., ktorá odpredala koľajisko depa, budovy depa a „električky“ obci Trenčianska Teplá. Neznamenalo to však úplné zrušenie železničky. Od 1. januára nasledujúceho roku prevzala železničku skupina dobrovoľníkov. Vo februári 2013 obec Trenčianska Teplá zakladá neziskovú organizáciu Trenčianska elektrická železnica, ktorá na trati zabezpečuje nepravidelnú – turistickú dopravu.

411.902-0 v posledný deň premávky pod hlavičkou ZSSK

V lete 2015 bola trať Trenčianska Teplá  – Trenčianske Teplice prekategorizovaná na špeciálnu dráhu, TREŽ, n.o. získalaa licenciu na výkon dopravy na tejto dráhe a prvým rokom bola spustená letná víkendová prevádzka s podporou Trenčianskeho samosprávneho kraja a s nadväznosťou na príchody a odchody vlakov v Trenčianskej Teplej.

Časová os:

1. januára 1883 – otvorenie Považskej železnice z Trenčína do Žiliny, ktorú postavila Rakúsko-Uhorská spoločnosť štátnej dráhy
1886 – prvé úvahy o postavení elektrickej železnice do Trenčianskych Teplíc
28. októbra 1888 – otvorenie Vlárskej dráhy z Brna cez Uhorské Hradište a Vlársky průsmyk do Trenčianskej Teplej, ktorú postavila Rakúsko-Uhorská spoločnosť štátnej dráhy spolu s Rakúskou spoločnosťou štátnej dráhy
17. septembra 1907 – verejnosprávna pochôdzka po vytýčenej trase miestnej železnice
12. decembra 1908 – založenie akciovej spoločnosti Hölak – Trencséntepliczi helyi érdekü villamos vasut r.t. (Teplá – Trenčianskoteplická miestna vicinálna elektrická železnica a.s.)
27. júna 1909 – začiatok prevádzky na úzkorozchodnej železnici
Prevádzku na trati zabezpečovali Uhorské kráľovské železnice (1909 – 1918) a Československé štátne dráhy (od r. 1918) a to vždy na účet vlastníka.
29. júla 1915 – Uhorské ministerstvo obchodu povoľuje zriadenia novej zastávky v priestoroch výhybne Kaňová
august 1926 – zjazd československých legionárov; električka jazdila v špičke každých 10 minút, počas dňa sa vypravilo 52 vlakov a odbavilo 5 000 cestujúcich
september 1927 – skrátenie trate v Trenčianskych Tepliciach o 43 metrov, dokončenie výstavby novej priestrannej čakárne pre cestujúcich
1936 – vrchol v počte párov vlakov za deň (23)
26. júla 1941 – vybudovanie novej výpravnej budovy v Trenčianskych Tepliciach, skrátenie trate o ďalších 40 metrov
1942 – modernizácia meniarne, zvýšenie napätia zo 750 na 950V
8. apríla – 18. mája 1945 – zastavená prevádzka na železnici
1952 – rozsiahla modernizácia vozového parku a výstavba nového depa v Trenčianskej Teplej
1960 – skrátenie trate v Trenčianskej Teplej a likvidácia manipulačnej koľaje
1. mája 1966 – vznik novej zastávky Trenčianske Teplice sídlisko v km 4,283
1971 – čiastočná rekonštrukcia trate
1995 – zrušenie výhybne Kaňová
od 7. marca do 20. septembera 2000 – kompletná rekonštrukcia trate
25. júla 2007 – obnovenie zastávky Kaňová s charakterom na znamenie
10. decembera 2011 – zastavenie pravidelnej dopravy v réžii Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. – odpredaj koľajiska depa, budovy depa a „električiek“ obci Trenčianska Teplá
od 1. januára 2012 – obnovenie nepravidelnej dopravy v réžii dobrovoľníkov
február 2013 – obec Trenčianska Teplá založila neziskovú organizáciu Trenčianska elektrická železnica, n.o. / TREŽ, n.o./
leto 2015 – trať Trenčianska Teplá  – Trenčianske Teplice prekategorizovaná na špeciálnu dráhu, TREŽ, n.o. získava licenciu na výkon dopravy na tejto dráhe a prvým rokom je spustená letná víkendová prevádzka s podporou Trenčianskeho samosprávneho kraja, s nadväznosťou na príchody a odchody vlakov v Trenčianskej Teplej.

Foto: Archív Trenčianskej elektrickej železnice, Jaroslav Filo Michal Jajcaj, Peter Vodička, Ondrej Krajňák a Jan Kaplický

História trate, Trenčianskych Teplíc a Trenčianskej Teplej:

Trenčianska Teplá – Staničná znelka Neďaleko od Trenčína:

 

Share this post

X