Jazdy električiek i autobusu do stanice "Peklo", sv. Mikuláš, čerti, anjeli, dym, zápach síry, ale aj darčeky i občerstvenie. Také bolo posledné tohtoročné podujatie na Trenčianskej elektrickej železničke, ktoré presne podľa plánu jázd odštartovalo v sobotu 2. decembra 2017 pri príležitosti blížiaceho sa sviatku svätého Mikuláša.

Čerstvá snehová nádielka umocňovala predvianočnú atmosféru a celé podujatie bolo také ozajstné. Hlavne večerná jazda v znamení ohňov a svetlíc. Účasť bola hojná a návštevníkov postupne pribúdalo. Na "svoje" si prišiel aj náš pomocný autobus zn. Karosa. Predháňal sa s električkou smerom do Teplíc a aj späť a deti si mávali o dušu.

"Takže dnes máte Mikuláša? A budú aj čerti? Dúfam, že sa nemusíme veľmi báť?" vyzvedala jedna z cestujúcich. "My sme tu boli na Mikuláša aj vlani a bolo to super. mali to dobre pripravené, tak som zvedavý čo nás čaká toho roku," doplnil mladý otecko.

Mikulášsky autobus čaká na odchod do Odbočky Peklo

Zatiaľ čo v Trenčianskej Teplej nič nenasvedčovalo tomu, že by sa zasneženou krajinou potulovali nezbední čerti, iná situácia bola na opačnom konci trate. Sám Lucifer sa totiž postaral o to, že konečná stanica v Trenčianskych Tepliciach sa už od skorého rána začala meniť na Odbočku Peklo. A aby to všetko stihol do príchodu prvej električky, prišli mu na pomoc aj jeho pomocníci. O tom aké pekelnosti sa tu potajomky dejú však miestni obyvatelia nič netušili.


Pomaranče do punču sú už pripravené

Približne o 13:20 dorazila do Odbočky Peklo prvá sviatočne vyzdobená električka. Na malej stanici to z počiatku vyzeralo osirelo prví cestujúci netušili čo ich čaká. Všetko sa ale rázom zmenilo keď sa na peróne ozval mocný hlas samotného Luciifera.
"Som tu sám, deti niet.... Som tu so svojimi dômyselnými plánmi a predovšetkým s obrovskou chuťou pohltať všetky mikulášske balíčky. Poď sem, poď sem ty môj balíček tučnučký. Nech sa pozriem čo v sebe skrýva. Uhmm, výborné cukríčky, výborné čokoládky, fuj odporné mandarinky. A Vy čerti, len ma strážte, aby ma pri tom nenašli. Rozumeno?!"
Rozumeno."
"Veď za to! Budem tu sám. len ja a mikulášske balíčky. Čo to počujem? Voľačo tu hrmoce, hrmoce, hrmoce. Môj luciferský sluch mi prezrádza, že sú to dajaké deti, detičky a detiská. Ách no jasné, to sa sem už doterigala tá 100-ročná haraburdistická električka aj so všetkými tými ostatnými ľuďmi. Na budúci rok vybavím aby dostala nejaký defekt kdesi na pol ceste do Teplíc. Hahahaha. Ešte že som tak dobre ukrytý, že ma nikto nenájde.... No počkať keďže deti sú už tu, čo chvíľu sa sem dovalí aj ten oddávny bradatý dedko svätý Mikuláš. Rýchlo, rýchlo. Musím sa poponáhľať. Ešte mi ostáva zožrať 2, 4, 7, 15, 12, 18, no veľa balíčkov."
Už už to naozaj vyzeralo tak, že Lucifer bude mať celú stanicu iba pre seba, keď tu zrazu kde sa vzal, tu sa vzal, Mikuláš tam zrazu stál. "Dobrý deň prajem všetkým Vám vo spolok. Mne sa ani nechce veriť, že sa tento dav napchal do týchto dvoch malých vagónikov. Ja som nesmierne rád, že sa po roku opäť vidíme a zároveň som rád, že sa po roku nevidíme s kým? S Luciferom. Až mi je to veľmi čudné, že ho tu nevidím, pretože ako všetci veľmi dobre vieme, tak najväčšiu záľubu ma Lucifer v tom, že nám robí zle a že nám kradne mikulášske balíčky. Ale viete čo? Za vyše 1000 rokov čo sa táto mikulášska tradícia stále traduje, tak sa mu to podarilo viete koľkokrát ukradnúť tie balíčky? 0 krát.... Počujete to aj Vy? Také mľaskanie? Ako keby tu medzi nami niekto nesluišne stoloval, ako keby sme tu mali také malé prasiatko. Keby len prasiatko. To znie ako diviak."
"To ja," 
skríkol malý Luciferko.
"Moje mikulášske srdce, Lucifer ty si predsa len tu s nami? Toto mi prosím ťa nerob. Skoro som dostal mikulášsky infarkt. Ale prosím ťa mi prezraď čo si robil skrytý v tej mojej mikulášskej pokladnici."
"Môžeš 3x hádať dedko pletko." 
"Ja ti dám takého dedka pletka. Počkaj, počkaj. Ty si v tej truhlici robil nebodaj... Povedz, mi Lucifer že to nie je pravda, povedz mi, že to nie je pravda."
"Ale je Mikuláško. Môj tohtoročný plán mi perfektne vyšiel. Všetky balíčku som zožral."
"Všetky balíčku si to akože aj s obalom?"
"Aj s obalom. No a čo! Bol som hladný."
"No dobre ale čo tie deti, ktoré teraz prišli a ktorým tie balíčky právom patria? Čo s nimi?"
"Nič, môžu sa otočiť a nastúpiť do električky. Pá pá, dúfam, že cestou dostanete pekný defekt."
"No dúfam, že dostanete cestou naspäť defekt. Luciferko, Luciferinko, Luciferilíčko, toto si ale nemal robiť. Toto si naozaj nemal robiť. Prosím ťa necítiš mierne nevoľne? Nemáš náhodou teplotu? Otvor ústa, povedz A. Si v poriadku? Luciferko, totižto do tejto mikulášskej truhlice odkladáme všetky balíčky, ktoré sa minulý rok nerozdali. To znamená, že ty si sa napchal, ty si sa napchal jeden rok starej čokolády."
"Hhh."
"Jeden rok starých cukríkov."
"Hhhh."
"Jeden rok starých mandariniek."
"Hhhhh."
"A jeden rok starých zhnitých banánov."
"Hhhhhh. No asi budem zvracať. Čerti! Nosítka! Ale my sme ešte neskončili!"
"To určite, pre tento rok na 100% zbohom!"


Do Odbočky Peklo prišlo za Mikulášom veľké množstvo cestujúcich

Uznáte samy, že atmosféra na stanici by sa dala krájať. Keby v úzadí neboli TREŽkári, neviem, neviem či by sa Mikuláš dostal na stanicu včas.

Našťastie všetko dobre dopadlo a deti sa presunuli do budovy stanice, aby si od Mikuláša a jeho pomocníkov anjelov prevzali mikulášske balíčky. Samozrejme, že nie len sladkosťami je človek sýty a tak sme pre návštevníkov pripravili aj horúci čaj a punč, ktorý v decembrovom počasí všetkým padol vhod.


Čertová družina

Čerti síce ešte vystrájali na stanici, no do odchodu električiek a autobusu sa už nič dramatický nestalo. Cestou späť s nami cestovalo viac cestujúcich. Niektorí z nich si po návrate do Trenčianskej Teplej pozreli priestory nášho električkového depa. A keďže na stanici sme vzhľadom na veľký počet áut nemohli odstaviť náš autobus, počas prestávky sme z ním zašli až do areálu depa.

V prevádzke bolo aj modelové koľajisko s parnou trakciou

Zatiaľ čo na prvej jazde prišli za Mikulášom najmenšie deti, na 2. spoji do odbočky Peklo, to už boli staršie deti. Cestujúcich už bolo opäť o čosi viac a na stanici v kúpeľnom meste vládla rovnako mrazivá atmosféra. Našťastie aj po druhý krát všetko dobre dopadlo a všetky deti sa domov nakoniec vracali so sladkou odmenou.


Spoločné foto s Mikulášom a anjelom

No keď sa vonku zotmelo, aj cestujúcich v našich vozidlách poriadne pribudlo. Tento raz sa do pekla rozhodli zavítať najstaršie a "najodvážnejšie" deti. Pravdaže čím ďalej sme od od pekelnej stanice boli, tým väčšia bola ich odvaha. "Všetci sa tu boja aj mne povedali, že sa budem báť, ale ja som už staršia a chodím do šiestej triedy takže viem, že to sa len tak hovorí," povedalo jedno dievčatko. "A to naozaj ideme do pekla a naozaj tam budú čerti? Som si istá, že to nebude nič strašné. Môj malý bráško by sa ešte bál, ale ja už nie."  No s ubiehajúcimi minútami a postupným vzďaľovaním sa od stanice v Trenčianskej Teplej sa plamienok odvahy začal postupne zmenšovať. A keď sa opustení zastávky pod skalkou v Trenčianskych Tepliciach ponorila električka do hlbokej tmy, všetka odvaha sa rázom stratila. A nebojácne dievčatko už netvrdilo, že sa ničoho nebojí. "Baby, ja sa bojím, ja nemám rada tmu. To je strašné, tie plamene a tie výbuchy... Môžem sa držať pri Vás?" pýtalo sa o čosi starších kamarátok.
"Ja sa čertov nebojím," pochvaľoval si ďalší z cestujúcich."Čerti predsa neexistujú."
"Ale existujú. Ale sú len 3. Tí ostatní sú ich pomocníci,"
oponoval mu náš sprievodca Peter Králik. "Keď chcete poznať kto je naozajstný čert a kto iba pomocník, musíte na neho zavolať. Ten kto na Vás poriadne zareve, je naozajstný čert. Ten, kto Vás len jemne postraší je iba pomocník. Skúste si to."
"Nie, nie, ja to radšej skúšať nebudem." 
Tak vidíte. Niektorí ľudia sú stále nepoučiteľní. Rok, čo rok odvážne tvrdia, že oni sa čertov neboja, pretože žiadni čerti neexistujú. No keď príde na lámanie chleba, sú medzi prvými, ktorí by najradšej rýchlo zutekali z bojiska. laughing


Kým nič netušiaci cestujúci smerujú s električkou do kúpeľov, v Odbočke Peklo už začínajú horieť koľajnice.

Malé dievčatko, ktoré hovorilo o plameňoch a výbuchoch sa rozhodne nemýlilo. Na večernej jazde do Odbočky Peklo sa totiž čerti poriadne odviazalii. Horeli koľajnice, praskali dymovnice a na tmavej stanici bez osvetlenia sa ozýval iba prenikavý pekelný hlas samotného Lucifara. Prítomným návštevníkom až v žilách tuhla krv. Tí odvážni boli vpredu, no tí čo by v tej chvíli v Trenčianskych Tepliciach najradšej ani neboli, pre istotu ostali vzadu. No darmo sa Lucifeko zbrojil proti Mikulášovi. Nech robil, čo robil, smola sa mu jednoducho lepila na päty. Aj tento krát síce do príchodu Mikuláša stihol pojesť všetky mikulášske balíčky, no opäť tie nesprávne. Mohlo by sa zdať, že po prvých dvoch jazdách, kedy išiel na istotu, by už pekelný nezbedník mohol vedieť kde sa ukrývajú tie správne dobroty. No v hlbokej tme tmúcej je predsa len každá truhlica navlas rovnaká a ani skúsený čert ju nerozozná. Mikuláš s deťmi teda teda ani do tretice neboli sklamaní, veď okrem balíčkov im robili radosť anjeli.

Úprimná radosť z mikulášskeho balíčka.

Každá rozprávka má svoj šťastný koniec o mikulášskych jazdách na našej železničke to platí 3-násobne. Skôr ako sa vysvietené električky posledný krát pohli zo stanice, spravili sme si spoločné foto s čertovou družinou, Mikulášom i anjelmi. A keďže sme v tomto roku už jazdili naposledy, rozlúčili sme sa s električkami malým ohňostrojom. Poslední opozdilci ešte rýchlo nastúpili a kúpeľné mesto sa ponorilo do všednej noci.


Spoločné foto na záver akcie

Hovorí sa, že pomaly ďalej zájdeš, no jedna z cestujúcich mala akosi naponáhlo. "Mne ide o 18:27 vlak a ten musím za každú cenu stihnúť. Tak dúfam, že pôjdete načas a nebudete meškať."  Pri tom ale nebol žiadny dôvod na paniku. Uvedený spoj totiž nebol posledný, takže v najhoršom prípade by stačilo počkať na ďalší. wink Na železničnú stanicu v Trenčianskej Teplej sme prišli na čas a kto sa neponáhľal na vlak, mohol si spraviť posledné foto s mikulášskou električkou. No keď sme s električkou pomaly zatiahli do depa, aj poslední návštevníci sa pobrali do svojich príbytkov.


Posledný príchod do Trenčianskej Teplej

Mikulášske jazdy sú dôstojným vyvrcholením príležitostných jázd Trenčianskej elektrickej železničky a aj tento rok ukončili sezónu 2017. Záverom tohto článku preto ďakujeme všetkým účinkujúcim na tomto podujatí, personálu TREŽ, ale rovnako ďakujeme Trenčianskemu samosprávnemu kraju, obci Trenčianska Teplá, oblastnej organizácii cestovného ruchu Trenčianske Teplice, všetkým našim partnerom a podporovateľom, aj vďaka ktorým môže električka stále robiť radosť svojou prítomnosťou na trati Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice. A v neposlednom rade poďakovanie patrí hlavne našim návštevníkom, ktorí hojne navštevujú naše podujatia a tie tak majú svoj zmysel.

Text: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Peter Čačko Impulz press
Video: Impuls.press

Go to top